Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.

Prehliadková trasa

Prehliadkový okruh má dĺžku 450 m, prevýšenie 10 m a 151 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 35 min. Teplota v jaskyni je 7,1 až 7,8°C.

Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti). Jej podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou.

Poloha

Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Leží na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vchod do jaskyne na západnom svahu vrchu Driny, ktorý vystupuje z juhozápadného úbočia Cejtacha, je v nadmorskej výške 399 m.

Prístup k jaskyni

Parkovisko leží kilometer od dediny Smolenice pri rekreačnom stredisku Jahodník, severozápadne od Trnavy v Malých Karpatoch. Vzdialenosť jaskyne od parkoviska je kilometer lesnou cestou s prevýšením 100 metrov, prístup trvá asi 20 minút. Záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy: Smolenice (bus)

Prístup autom k jaskyni: Z Trnavy smer Senica cez Smolenice – 20 km

GPS súradnice: N 48,5004005 E 17,4020996

Prírodné pomery

Vytvorená je v druhohorných hnedosivých spodnokriedových rohovcových vápencoch vysockého príkrovu koróziou atmosférických vôd pozdĺž tektonických porúch. Dosahuje dĺžku 680 m a vertikálne rozpätie 40 m. Pozostáva z úzkych puklinových chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Chodba nádejí) a neveľkých sieňovitých priestorov (Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti), ktoré sa vytvorili najmä na križovatkách tektonických porúch. Objavný komín, ktorý klesá do hĺbky 36 m od horného vchodu má charakter závrtového komína.

Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity a rozličné formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou.

Teplota vzduchu v zadných častiach jaskyne Driny je 7,1 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. Vplyvy vonkajšej klímy sa prejavujú pod Objavným komínom, ktorý komunikuje s povrchom, a vo Vstupnej chodbe. V týchto častiach jaskyne teplota vzduchu dosahuje 5,6 až 8,7 °C

Doteraz sa v jaskyni zistilo 11 druhov netopierov. Najpočetnejší je (Rhinolophus hipposideros). Z ďalších druhov sa tu vyskytuje podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a i.

História

Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1929. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 m od povrchu.

V záujme vytvorenia vhodných podmienok pre jej sprístupnenie v roku 1933 zásluhou J. Beňovského založili Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu s r. o. v Smoleniciach. V roku 1933 vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. V roku 1934 J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu.

V roku 1935 v súvislosti so zmenou hospodárskeho spravovania jaskyne družstvo prijalo nové stanovy a názov Smolenické jaskyne Driny a letoviská, družstvo s r. o., v Smoleniciach. V tom istom roku jaskyňu otvorili pre verejnosť v dĺžke 175 m s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943.

V roku 1950 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti, Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje sprístupnili v roku 1959. Jaskyňa je sprístupnená v dĺžke 410 m.

Zdroj: Správa slovenských jaskýň