Klára Štefanovičová objavuje svet rastrov a raster štruktúr videného sveta. Raster ako štruktúra je výtvarný prostriedok, ktorý zafarbuje námet obsahovým posolstvom.

Raster má svoju hlbokú históriu

Raster funguje ako všeobecné scitlivená vnímavosť. Raster, čiže štruktúra, akou je prepísaný obraz videného, je vlastne plocha, ktorá nám určuje výhľad na námet. Tento výtvarný postup má svoju hlbokú históriu. Sú to dejiny používania rastrov, systémov, štruktúr, zostáv a logických zložení. Systematické zložené rastre dávajú autentickosť a osobnú presvedčivosť, keď RASTER – rukopis je tou štruktúrou, cez ktorú vidíme znázorňované.

Námet zašifrovaný rastrom je ako hladina podvedomia

Raster je v tvorbe používaný ako prvok konštruktívneho vibrovania a „rozcitlivenia“. Ako výtvarná činnosť, pri ktorej sa námet stáva univerzálnym zobrazením. Grafizmus ako námet, ktorým upevňujeme oporne body výtvarnej interpretácie. Citlivým vnímaním rastra dosahujeme priestor, v ktorom divák počúva svoj vnútorný hlas, svoju vnútornú „pozíciu“. Námet zašifrovaný rastrom je ako hladina podvedomia, pod ktorou sa objavujú netušene asociácie. Výtvarný „Raster“ je clona, cez ktorú vidíme viac. Clona, cez ktorú vidíme do vnútra.

Tvorba Štefanovičovej rozvíja výtvarné princípy použitia rastru v kreatívne rozmanitých podobách. Uplatňuje raster v spojitosti s obsahom a posolstvom svojich výtvarných odkazov-konceptov.

Klára Štefanovičová: Raster

Mohlo by vás zaujímať:

Quo vadis Sily a siločiary Márie Hrabinskej Paulína Halasová: Armagedon umenia Oľga Bartošíková: Obrazy v danom čase